Viac krát som si pozrel záznam relácie „Téma dňa“ na TA3 z 10.apríla 2013. A prečítal som si aj diskusiu a názory divákov. Tie boli vo väčšine prípadov dosť kritické smerom k moderátorovi. Málokto sa však zaoberal reakciami Lipšica. Či zodpovedali realite alebo nie, to už nikoho nezaujímalo. Ja sa nejdem vyjadrovať smerom k moderátorovi, zaujímajú ma reakcie „čistého“ a „bezúhonného“ politika pod menom Daniel Lipšic. Nižšie rozpíšem výroky moderátora, následne odpoveď Lipšica a potom svoj komentár:
Moderátor: Ak mám správne informácie, advokátom ste sa stali na základe zloženia justičnej skúšky.
Daniel Lipšic: Áno.
Moderátor: Boli ste niekedy justičným čakateľom?
Daniel Lipšic: Nebol som čakateľom, mal som rok praxe ako čakateľ prokuratúry a mal som potom prax ako advokátsky koncipient.
Môj komentár:
Lipšic nikdy nebol čakateľom prokuratúry. Bol ten rok na základnej vojenskej službe (ZVS) (upravoval ju vtedajší branný zákon č. 92/1949 Zb.) na vojenskej obvodovej prokuratúre v Prešove, neskôr v Bratislave. Inak na vojenskej prokuratúre nepôsobil.
To, kto je čakateľom prokuratúry, osobitne čakateľom vojenskej prokuratúry (keďže on ZVS vykonával na vojenskej prokuratúre a túto činnosť pokladá za prax čakateľa prokuratúry), upravoval v tom čase platný a účinný zákon č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v § 35 ods. 1 a 2:
(1) Právneho čakateľa prokuratúry prijíma do pracovného pomeru generálny prokurátor. Čakateľská prax sa vykonáva v pracovnom pomere na určitú dobu. Inak sa na pracovné vzťahy právnych čakateľov prokuratúry vzťahujú pracovnoprávne predpisy.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnych čakateľov vojenských prokuratúr, ktorí sú v služobnom pomere vojakov z povolania, a generálny prokurátor ich za právnych čakateľov vymenúva na návrh hlavného vojenského prokurátora. Na ich služobné pomery sa vzťahujú predpisy o služobnom pomere vojakov, vojenské služobné predpisy a poriadky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Lipšic bol na vojenskej prokuratúre na základnej vojenskej službe, on nebol vojakom z povolania. Už preto nemohol byť čakateľom. Nepochybne za čakateľa preto ani nebol (nemohol byť) vymenovaný, aspoň nie jediným legálnym spôsobom, ktorý upravoval cit. § 35 ods. 2 zák. č. 314/1996 Z.z.
Ak teda hovorí, že bol čakateľom vojenskej prokuratúry, klame.
A navyše počas základnej vojenskej služby musel Lipšic plniť úlohy vyplývajúce z brannej povinnosti „nováčika“, ZVSkára , t.j. mal trochu odlišné povinnosti ako čakateľ vojenskej prokuratúry. Nehovoriac o jeho povinnostiach voči Vojenskému obrannému spravodajstvu.
Moderátor: Ako dlho?
Daniel Lipšic: Dokopy to bolo cez tri roky.
Môj komentár:
Na moderátorovu otázku, koľko bol dohromady koncipientom u advokáta a čakateľom na prokuratúre (treba to čítať v kontexte znenia predchádzajúcej moderátorovej otázky), odpovedá Lipšic, že tri roky. Čo opätovne nie je pravda. A nielen preto, že nebol čakateľom na prokuratúre, ale preto, že spolu s koncipientskou praxou to aj v prípade „uznania“ toho pobytu na prokuratúre počas ZVS nebolo ani 2 roky. Aj preto sa následne Lipšic akože opravuje, keď vysvetľuje, že do troch rokov mu pomohla iná právna prax.
Keďže Lipšic na tieto otázky bol v minulosti nútený viackrát dopovedať a určite aj v dnešnej dobe zaregistroval diskusiu na túto tému vrátane argumentov, prečo nesplnil podmienky predpisov na konanie skúšky a na zápis do SAK ako advokáta, musí mať odpoveď na túto otázku premyslenú. Nemôže sa mýliť. Takže ak nehovorí pravdu, nemýli sa, ale úplne obyčajne klame.
Moderátor: No, ja tu mám váš životopis. Ak som správne rátal, vo firme Valko & Partners ste pôsobili 9 mesiacov. Tzn. to je rok a 9 mesiacov.
Daniel Lipšic: Na prokuratúre som pôsobil rok a rok som pôsobil ako právnik vo firme, v poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky.
Môj komentár:
Lipšic si pravdepodobne do troch rokov zarátal aj prax na ministerstve spravodlivosti, kde vykonával činnosť vedúceho úradu, čo bola predovšetkým politická a manažérska činnosť, neprávnická. Rok – konkurzné stredisko, rok prokuratúra, 9 mesiacov Valko – to nie sú tri roky, ešte „kúsok“ chýba.
Moderátor: No ale to sa nevzťahuje samozrejme k práci, na ktorú sa skladá justičná skúška. Tam ide o…
Daniel Lipšic: To sa vzťahuje, ale áno.
Moderátor: Akým spôsobom?
Daniel Lipšic: Pán redaktor, justičná skúška v čase, keď som ju ja skladal, ju skladali ľudia, ktorí mali minimálne 3 roky právnej praxe, z toho minimálne museli mať rok z praxe v justícii, čo ja som mal, lebo ja som mal prax ako právny čakateľ prokuratúry. A to aj viete, koniec koncov.
Môj komentár:
Nemal túto prax, t.j. rok v justícii. Čakateľom prokuratúry nebol, vykonával základnú vojenskú službu na vojenskej prokuratúre, ale nešlo o prax čakateľa prokuratúry. Zároveň ak by aj bol, ani to by nestačilo, Muselo by ísť o prax justičného čakateľa, čo skonštatoval aj ústavnoprávny výbor NR SR, ktorý viedol terajší sudca ústavného súdu Orosz, ktorý hlasoval za toto uznesenie (nikto nebol proti).Moderátor: To ste hovorili o jednom roku. Kde sú tie tri?
Daniel Lipšic: Ešte raz. Musel byť minimálne rok čakateľskej praxe na prokuratúre. A potom mohla byť ďalšia právna prax.
Môj komentár:
Skutočnosť je však taká, že Lipšic buď klamal a zneužil, že moderátor nebol na jeho klamstvá pripravený, alebo spresnil informácie až na základe moderátorovej opakovanej otázky, alebo neodpovedal vôbec. Tu sa moderátor konkrétne pýta, kde sú tri roky. T.j. tri roky celkovej praxe, o čom hovoril aj Lipšic, nie tri roky praxe v justícii. Lipšic doložil (ak prižmúrime oko nad tou jeho ZVSkou) o praxi v trvaní 2 rokov a 9 mesiacov (proti konštatovaniu, že jeho koncipientska prax trvala 9 mesiacov, totiž nič nenamietal).
Moderátor: Aká?
Daniel Lipšic: Ja som ďalšiu právnu prax mal v koncipientskej praxi a potom som mal…
Moderátor: 9 mesiacov.
Daniel Lipšic: A potom som mal prax v Právnom stredisku pre slovenské podniky a banky, kde som viedol … Takže si naštudujte môj životopis nabudúce…
Môj komentár:
Znovu neodpovedal na to, kde sú tie tri roky.
Naštudujme si CV aj my.
Kto totiž čerpá iba z neho, tomu z neho informácie o roku čakateľskej praxe na prokuratúre a o troch rokoch právnej praxe uznateľnej na účely justičnej skúšky nevyplývajú.
Právne stredisko pre slovenské podniky a banky sa v jeho životopise neuvádza, uvádza sa Poradenské stredisko pre slovenské podniky a banky. Vykonával tam činnosť právnika? Podľa štatistického registra organizácií takýto subjekt na Slovensku neexistoval, ani neexistuje. Čo to bolo za entitu, lebo životopis o tom nehovorí nič, ak mal prácou pre ňu získať D.L. právnu prax v oblasti slovenského práva. Ale to je to najmenej podstatné.
Daniel Lipšic: Pretože to sú prípady, ktoré boli na súdoch, konkurzné právo je súdne právo. A ešte raz. V čase, keď som robil justičnú skúšku, tak sa vyžadovala jednoročná prax justičná alebo teda prokurátorská a ďalšia právna prax. Musím povedať…
Môj komentár:
Nech Lipšic cituje tie paragrafy, na ktoré sa odvoláva. V mojom blogu je to presne napísané, čakateľská prax sa dala skrátiť, ale musela trvať jeden rok. On ju nemal, hoci to by aj tak nestačilo, ani na prokuratúre, keďže nešlo o čakateľskú prax ale len výkon ZVS.
Moderátor: Môžem vám odcitovať uznesenie ústavno-právneho výboru NR SR z 19.2.2002. Potom, čo riadni zamestnanci min. spravodlivosti… nechajte teraz vy mňa dohovoriť… necháte ma dohovoriť, prosím? O tom, že piati zamestnanci MS, tých ďalších štyroch nebudem menovať, vrátane vás, Daniel Lipšic, v čase po 1.12.99, sú tam pochybnosti o tom, že ústavne a zákonne konformným spôsobom zložili odbornú justičnú skúšku, pretože ani jeden z nich v rozhodnom čase nespĺňal jeden zo základných zákonných predpokladov absolvovať prípravnú službu justičného čakateľa. Pre právny názor, vyjadrený v liste ministra spravodlivosti republiky z 11.1.2002 by muselo byť platné a účinné prechodné ustanovenie o ustanovovaní sudcov v časovo vymedzenom období atď. Je to dokument, ktorý vyplynul z ústavno-právneho výboru…
Daniel Lipšic: A ústavno-právny výbor sa vyjadruje, čo je zákonné a čo nie? Pán redaktor, druhú poznámku…
Môj komentár:
Lipšic spochybňuje, či sa ústavno-právny výbor môže vyjadrovať k tomu, čo je zákonné alebo nie. Vecne – áno, ústavnoprávny výbor sa môže vyjadrovať k tomu, čo je zákonné a Lipšic to veľmi dobre vie, hoci ide „iba“ o pôsobnosť kontrolnú a výbor neprijíma nejaké pre štátne orgány záväzné rozhodnutia. Okrem iného túto pôsobnosť upravuje Ústava a § 45 a nasl. rokovacieho poriadku NR SR. Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy SR Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.
Podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR výbory sledujú, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade. Ak výbor zistí porušenie zákona alebo že vykonávací predpis nie je s ním v súlade alebo nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný, upovedomí o tom príslušného člena vlády alebo príslušného vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a požiada ho o neodkladné vykonanie nápravy; ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom národnú radu. Takže odpoveď, či sa ústavno-právny výbor vyjadruje k tomu, čo je zákonné je: áno pán Lipšic vyjadruje.
Moderátor: No, je to spochybnené to…
Daniel Lipšic: Teraz ja budem reagovať.
Moderátor: No nie, ja ešte dohovorím, lebo ste niečo povedali. Je tu spochybnené to, že ste mali 3-ročnú prax.
Daniel Lipšic: Pán redaktor, tí zvyšní kolegovia, čo boli na MS, sú dneska sudcovia.
Môj komentár:
V prípade Kataríny Valovej to nie je pravda, v prípade ostatných to pravda je.
Mgr. Alena ROŠTÁROVÁ - vymenovaná prezidentom za sudcu 15. januára 2003
JUDr. Hana Posluchová - vymenovaná prezidentom za sudcu 27. apríla 2004
Mgr. Peter Štift - vymenovaný prezidentom za sudcu 27. 4. 2004
Moderátor: Áno.
Daniel Lipšic: Menovala ich do funkcie Súdna rada.
Môj komentár:
Menoval ich do funkcie prezident, na návrh súdnej rady.Čl. 145 ods. 1 Ústavy: (1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia. Lipšicovi očividne chýbajú základné ústavné znalosti.
Daniel Lipšic: Pán redaktor, pokiaľ by Súdna rada, ktorú viedol v tom čase pán Harabin, mala pochybnosti o zákonnosti justičnej skúšky a nie politické prekáračky, tak by ich asi do funkcie sudcov nevymenovala, však?
Môj komentár:
Vidím tu dva problémy:
1. Lipšic nepriamo nastolil túto otázku
(Fikcia): „keď Súdna rada - a vieme, aké má či mala zloženie - nemala problém vymenovať za sudcov tie osoby, ktoré s Lipšicom podobne problematicky skladali na jeseň 2001 skúšky, potom čo mňa - Lipšica riešite?! Im – členom súdnej rady - to nevadilo, lebo to nebol problém, ak by to bol problém, vytiahli by to už vtedy. To že to Mečiar s Harabinom vytiahli pred 5 rokmi, je účelové a rovnako aj Váš postup pán redaktor“.
Túto otázku možno postaviť aj inak:
„Ak nejaký orgán posudzuje, či konkrétny adept o určité povolanie splnil pre danú profesiu predpísané podmienky vrátane príslušnej skúšky (SAK pri advokátovi, Súdna rada pri sudcovi), môže pritom (pri hodnotení, či skúška ako podmienka vstupu do regulovanej profesie, bola zložená) vychádzať z niečoho iného, ako z úradného potvrdenia orgánu, ktorý za zloženie skúšky zodpovedá (tu ministerstva spravodlivosti)?
T.j. prečo by mal taký orgán ako SAK alebo Súdna rada riešiť nejaké nedostatky, ktoré predchádzali zloženiu skúšky, keď o zložení skúšky existuje úradné potvrdenie štátneho orgánu (ministerstvo spravodlivosti)?
To ale nič nemení, že takéto nedostatky, ak objektívne existovali, diskvalifikujú toho, kto sa za pochybných okolností skúšky zúčastnil, prinajmenšom v morálnej rovine, hoci mu už spätne na profesijný titul z tohto dôvodu zrejme (?) nemožno siahnuť.
2. Pokiaľ ide o Harabina, tu treba uviesť, že platí, že predseda najvyššieho súdu je z titulu tejto funkcie predsedom Súdnej rady. Harabinovi uplynulo funkčné obdobie vo februári 2003. Do októbra 2003 nebolo miesto predsedu NS SR obsadené. V októbri 2003 bol vymenovaný za predsedu NS SR Milan Karabín, ktorý zotrval v tejto funkcii 5 rokov. Harabin predsedal Súdnej rade iba v čase, keď sa táto zaoberala návrhom na vymenovanie Aleny Roštárovej za sudcu. V prípade menovania Posluchovej a Štifta už išlo o súdnu radu vedenú Milan Karabínom.
Moderátor: Takže nie je ani pravda, že vlastne to absolvovanie justičnej skúšky ste sa navrhli sám seba?
Daniel Lipšic: Nie, to nie je pravda.
Moderátor: A ako to bolo?
Daniel Lipšic: Nie je to pravda.
Moderátor: Nie je pod tým návrhom váš podpis?
Daniel Lipšic: Nie.
Môj komentár:
Lipšic sa vyhol odpovedi, ako to bolo. Pravdepodobne to bolo tak, že on ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti pripravil podklady pre ministra spravodlivosti Čarnogurského, ktorý to najprv nechcel podpísať, následne to podpísal.
Mečiar o tom povedal v parlamente 3. 9. 2008 (keď mal informácie od Harabina, ktorý bol vtedy ministrom spravodlivosti) nasledovné:
... keď sa pripravovali advokátske skúšky v minulom období, išlo o rok 2001, pán vedúci úradu Daniel Lipšic navrhuje podpisom zo 6. novembra 2001 pána Daniela Lipšica na vykonanie advokátskych skúšok napriek tomu, že podmienky pre ne nespĺňa, napriek tomu, že falšuje a uvádza, že má päť rokov praxe aj sedem mesiacov, a to tým, že pracoval ako vedúci projektu konkurzného práva v poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky, základnú službu na prokuratúre v Prešove, ak advokátsky koncipient bol dohromady sedem mesiacov. Ale podmienka je dlhšia. Čiže Daniel Lipšic navrhol Danielovi Lipšicovi a minister spravodlivosti najprv nesúhlasil, potom súhlasil, aby mohol skúšky vykonať.
Mečiarov prejav v parlamente zo dňa 3.9.2008
Moderátor: Tzn. pán … vás navrhol na justičnú skúšku?
Daniel Lipšic: Áno, samozrejme, že áno.
Moderátor: Môžeme si to u neho overiť?
Daniel Lipšic: To si môžete u neho overiť.
Môj komentár:
Formálne samozrejme navrhoval na skúšku minister spravodlivosti na žiadosť uchádzača, otázne je, kto za Lipšica a tých ostatných jeho kolegov z MS SR pripravoval ministrovi podklady, a kto interným listom konštatoval splnenie podmienok týchto uchádzačov o skúšky. A tým autorom interného listu bol zrejme Lipšic ako vedúci úradu, aspoň ako to povedal Mečiar.
Daniel Lipšic: Pán redaktor, bolo by dobré, keby ste ma počúvali. Kolegovia, ktorí tam sú spomenutí spolu so mnou, sú dnes väčšinou sudcami. Do funkcie sudcu ich menovala Súdna rada. Súdna rada, ktorej predsedal zrejme ešte v nejakom čase pán Harabin, však? Ak by Súdna rada mala pochybnosti o zákonnosti justičnej skúšky, tak ich zrejme nevymenuje.
Môj komentár:
1. Platí argumentácia k Súdnej rade, ktorú som vyššie uviedol.
2. Na druhej strane, zaujímavé, že Lipšic považuje Súdnu radu, vedenú Harabinom, za nejakú autoritu (Harabinova súdna rada však riešila iba Roštárovú).
3. Hoci je spoločným problémom Lipšica a týchto osôb to, že neboli justičnými čakateľmi v čase justičnej skúšky, nikde verejne neodznelo a ani sa to z verejných zdrojov nedá overiť, ako boli títo jeho kolegovia na tom s plnením druhej podmienky, ktorou je prax. Je možné, že pri ich menovaní za sudcov či za notára mali dotyčné osoby aspoň splnenú podmienku praxe. Lipšic však nemal splnenú podmienku praxe ani v čase zápisu do zoznamu SAK ako advokát (január 2002). A to aj po započítaní tzv. inej právnej praxe. Advokáti mu zjavne uznali za prax niečo, čo právnou praxou nebolo (zrejme výkon činnosti vedúceho úradu MS SR, čo nie je právnická profesia).
4. Okrem toho, v rokoch 2002 – 2006 viedol Lipšic ministerstvo spravodlivosti. Toto ministerstvo, ktoré v prípade nedostatkov jeho justičnej skúšky a justičnej skúšky jeho kolegov menovaných v citovanom uznesení ústavnoprávneho výboru z 1/2012 malo tieto nedostatky riešiť a prípadné pochybnosti napr. súdnej rady zodpovedať, by zrejme nespochybnilo základný predpoklad Lipšicovej skúšky. Navyše v tom čase tam nebol žiaden „verejný žalobca“, kto by na takéto nedostatky poukazoval; ústavnoprávny výbor niečo napísal do správy, ministerstvo spravodlivosti a NR SR to však asi neriešili, t.j. súdna rada sa nemala dôvod zaoberať pochybnosťami, na ktoré už 2 roky sadal prach.
Zhrnutie:
V niektorých prípadoch Lipšic evidentne netrafil, t.j. nebola to Harabinova, ale Karabinova súdna rada, za druhej Dzurindovej vlády. Navyše to že to vtedy orgány nepreverovali, nedokazuje, že je to v poriadku. Lipšic sa to však zjavne snaží odbiť polopravdou, nie všetci jeho „spolužiaci“ na skúške sa stali sudcami. Navyše bol v čase, keď sa títo jeho kamaráti dostávali do funkcií, v silnej pozícii – bol minister spravodlivosti. Čokoľvek, čo by spochybňovali legitimitu skúšok, ležalo v análoch na MS SR, od ktorého mal vtedy kľúče on.
Bolo by zaujímavé zistiť, kto pripravoval podklady Súdnej rady v súvislosti s menovaním Lipšicových spolužiakov z justičnej skúšky. Či to náhodou nebolo ministerstvo spravodlivosti vedené Lipšicom???
