(Reakcia na komentár Martina Ruzínskeho pod pôvodným článkom)
Minulý týždeň som zverejnil materiál, ktorý spochybňuje justičnú skúšku absolvovanú Danielom Lipšicom v roku 2001. S radosťou konštatujem, že blog rezonoval a rezonuje naďalej. Ľudia sa pýtajú, snažia sa dopátrať čo najviac podrobností, hnutie O2H – Reálna demokracia dokonca vyzvala Lipšica, aby sa verejne k veci vyjadril. V prípade, že to tak Lipšic neurobí, plánuje hnutie podať trestné oznámenie.
Vždy som bol za to, aby čitatelia vyjadrovali svoj súhlas či nesúhlas s faktami uvádzanými v mojich blogoch. Pokiaľ vyjadrujú nesúhlas, resp. pokiaľ blog kritizujú, nemám s tým problém, pokiaľ sú ku kritike uvádzané aj relevantné fakty, ktoré by moje tvrdenia mali vyvracať.
Tento blog je mojou odpoveďou na komentár, ktorý pod mojím posledným blogom zanechala osoba, vystupujúca pod menom Martin Ruzínsky. Komentár som si viac krát prečítal a keďže vykazuje aj isté známky odbornosti (i keď určite to nepísal profesionálny právnik) a snahu relevantne reagovať, rozhodol som sa k nemu napísať svoju reakciu. Najprv uvediem kompletné komentáre Ruzínskeho a potom svoju reakciu.
Martin Ruzinsky 10. januára 2013 1:24
Tento článok sa možno opiera o nejaké fatky ale je plný domnienok autora a autor si v ňom pletie pojmy... Justičná skúška nemá nič spoločné napríklad s oprávnením vykonávať činnosť v advokácií - na to stačí advokátska skúška (netreba justičná!) Tiež Justičná skúška nemá nič spoločné s činnosťou Notára, lebo na túto činnosť treba úspešne absolvovať Notársku skúšku (Nie Justičnú!!!) a do tretice, na to aby mohol byť niekto prokurátorom predsa tiež nepotrebuje Justičnú skúšku! Autor si sám v tomto článku odporuje ked nijako nenamieta a ani sa negatívne nevyjadruje k Lipšicovej činnosti na Vojenskej prokuratúre v Prešove ale zároveň konštatuje že Lipšic nemá právo vykonávať takmer nič čo sa týka právnych profesii!? Ak by sa aj potvrdilo a dokázalo že Lipšic a další zložilli Justičnú skúšku v rozpore s príslušným (citovaným) zákonom a túto by im odňali, resp. oficiálne znegovali, tak minimálne má legitímne zloženú advokátsku skúšku, čiže min. Advokátom alebo prokurátorom môže byť úplne legálne...
Martin Ruzinsky 10. januára 2013 2:19
A ešte dodám, že Lipšicova činnosť od skončenia školy v r. 1996 až do nástupu na pozíciu vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR bola činnosťou právnickou akurát v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, počas ktorej mohol získať skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Čiže tu žiadny rozpor z § 61 odst. 1. nie je. Tento Zákon bol totiž napr. v tomto § 61 dosť vágne a málo jednoznačne definovaný. Takže podľa mňa mu vtedajší Minister spravodlivosti mohol túto dobu započítať do prípravnej služby a skrátiť tak túto prax o max 2 roky. Jediný nevysvetelný "problém" Lipšicovej Justičnej skúšky vidím len v tom, že z dostupných internetových zdrojov sa ťažko dopátrať k tomu jednému nutnému roku tzv. prípravnej služby...
Ešte k mýleniu si pojmov autora tohoto článku: Titul Judr. je "len" akademický titul druhého stupňa udelovaný absolventom právnických fakúlt po vykonaní rigoróznej skúšky... čiže tiež na to netreba žiadna justičná skúška a ani Justičná prax...
Justičná skúška je potrebná len ak chce niekto vykonávať funkciu sudcu! No sudcom sa úspešný absolvent Justičnej skúšky stane iba vtedy, ak ho do tejto funkcie navhrne vláda a zvolí parlament a následne vymenuje prezident. Takže na záver: Judr. Daniel Lipšic nevykonáva v súčasnosti žiadnu protiprávnu činnosť a celkom určite nezneužil žiadnu právomoc verejného činiteľa a tento článok je z objektívneho hľadiska max tendenčný s cieľom ho očierniť
Moja reakcia
Komentár Martina Ruzínskeho (10.01.2013 1:24) je nepochopením obsahu blogu a odvádzaním od témy. Ja som sa snažil v blogu poukázať na to, že verejný činiteľ – poslanec NR SR je zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou na základe odbornej justičnej skúšky, pre ktorej zloženie absentovali v danom čase zákonné predpoklady. Tieto závery konštatuje napokon i Ústavno-právny výbor NR SR, čo vyvracia úvahy o nedôvodnosti, účelovosti, predpojatosti a nepravdivosti mnou uvádzaných faktov.
V konkrétnej rovine ide o to, že Daniel Lipšic nebol zapísaný do zoznamu advokátov na základe zloženia advokátskej skúšky, ale v dôsledku uznania odbornej justičnej skúšky Slovenskou advokátskou komorou. V tomto smere poukazujem na ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií v znení platnom ku dňu 10. 04. 2002 (ďalej aj ako „zákon o advokácií“) , podľa ktorého „Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej obdržania toho, kto a) je plne spôsobilý na právne úkony, b) získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí, c) vykonal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient, d) zložil advokátsku skúšku, e) je bezúhonný, f) zložil sľub do rúk predsedu Komory. Podľa ustanovenia § 5 zákona o advokácií „Komora môže uznať za advokátsku skúšku aj justičnú, arbitrážnu a inú rovnocennú právnu skúšku a do povinnej praxe advokátskeho koncipienta započítať sčasti alebo celkom aj inú právnu prax.“.
Postup Slovenskej advokátskej komory bol v súlade so zákonom o advokácií, pretože komora postupovala podľa § 5 zákona. Komora pri uznávaní justičnej skušky za advokátsku skúšku nemá právo či možnosť kontrolovať zákonnosť zloženia odbornej justičnej skúšky Danielom Lipšicom. Rovnako komora mohla započítať do povinnej praxe koncipienta právnu prax Lipšica, ktorú od dosiahnutia druhého stupňa právnickeho vzdelania pán L. vykonával.
Pochybnosti o zákonnosti „zloženia“ odbornej justičnej skúšky Danielom Lipšicom vyplývajú z absencie pracovného pomeru Lipšica ako justičného čakateľa k akémukoľvek súdu. Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení platnom ku dňu 10. 04. 2002 (ďalej aj ako „zákon o súdoch a sudcoch“) totiž umožňoval zložiť odbornú justičnú skúšku len justičnému čakateľovi v pracovnom pomere k súdu, ktorý zložil predpísaný sľub predsedovi príslušného krajského súdu a výkonával (pod dozorom sudcu) jednotlivé úkony vyhradené samosudcovi. Nakoľko Lipšic nevykonával prípravnú službu justičného čakateľa (a teda nebol v pracovnom pomere so súdom v postavení justičného čakateľa, nezložil sľub do rúk predsedu krajského súdu a nevykonával úkony vyhradené samosudcovi pod dohľadom sudcu), existuje dôvodné podozrenie, že na jeho strane neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zloženie odbornej justičnej skúšky.
V tomto kontexte je potom tvrdenie Martina Ruzinského „Ak by sa aj potvrdilo a dokázalo, že Lipšic a ďalší zložili justičnú skúšku v rozpore s príslušným (citovaným) zákonom a túto by im odňali, resp. oficialne znegovali, tak minimálne má legitímne zloženú advokátsku skúšku, čiže min. advokátom alebo prokurátorom môže byť úplne legálne“ nesprávne. Nesprávnosť spočíva v tom, že pán L. nebol zapísaný do zoznamu advokátov na základe zloženia advokátskej skúšky, ale na základe uznania odbornej justičnej skúšky za advokátsku skúšku (podľa § 5 zákona o advokácií).
Z obsahu platného znenia zákona o súdoch a sudcoch však nevyplýva žiadna sankcia, ktorou by bolo vyššie uvedené konanie postihnuteľné. Pravdepodobne preto, že zákonnodarca nepredpokladal, že by mohol takýto stav nastať. Platná právna úprava neobsahovala možnosť sankcionovať Lipšica spôsobom, v dôsledku ktorého by sa na neho hľadelo ako keby skúšku nevykonal. To znamená, že „odňatie odbornej justičnej skúšky“ je s najväčšou pravdepodobnosťou len teoretická možnosť, ku ktorej v praktickej rovine s najväčšou pravdepodobnosťou vo vzťahu k Lipšicovi nedôjde. Ak by aj bola NR SR prijatá norma, ktorá by to do budúcnosti dovoľovala, s ohľadom na zákaz retroaktivity by už nebolo možné postihnúť nezákonnosť pri zložení odbornej justičnej skúšky Danielom Lipšicom.
Vo vzťahu ku komentáru Martina Ruzínskeho (10.01.2013 2:19) uvádzam, že ani ním uvádzaný „dostatok“ uznanej právnej praxe nič nemení na tom, že Lipšic nebol v pracovnom pomere k súdu a teda nespĺňal zákonné predpoklady pre zloženie odbornej justičnej skúšky. Vyslovene zavádzajúce je tvrdenie, že „justičná skúška je potrebná len ak niekto chce vykonávať funkciu sudcu“. Práve s ohľadom na uznanie justičnej skúšky za advokátsku skúšku, v čoho dôsledku komora zapísala Lipšica za advokáta, je tento dotyčný zapísaný do zoznamu advokátov i napriek tomu, že nezložil advokátsku skúšku a odbornú justičnú skúšku zložil nezákonne. O tom, či Daniel Lipšic naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa môže rozhodnúť len príslušný súd. Či bolo konanie pána L. morálne a etické si môže vytvoriť názor každý sám za seba.
Nerozumiem, čo myslel pán Ruzínsky touto vetou: „Ešte k mýleniu si pojmov autora tohoto článku: Titul Judr. je "len" akademický titul druhého stupňa udelovaný absolventom právnických fakúlt po vykonaní rigoróznej skúšky... čiže tiež na to netreba žiadna justičná skúška a ani Justičná prax...“. Ja som sa na žiadny titul JUDr. neodvolával... A pojmy si nemýlim ja (nakoľko o právničine niečo viem), ale osoba vystupujúca pod menom Martin Ruzínsky.
A na záver ešte uvádzam. Nie môj článok, ale komentár Ruzínskeho je tendenčný a zavádzajúci. Martin, pozdravte odo mňa Daniela...
